Tatranský Boulder Blast sa od roku 2010 stal pravidelnou „omladzujúcou“ vložkou Tradičného Horolezeckého Týždňa THT James. Zakladateľ tejto akcie Tomáš Greksák po zrealizovaní prvého ročníka napísal. „Jedným z cieľov celej akcie bolo, aby sa trošku omladil tradičný JAMES-ácky týždeň, aby si k sebe našli cestu dve generácie JAMES-ákov, aby možno mladá generácia prebrala niektoré osvedčené tradície a pričuchla k skúsenostiam horolezcov skôr narodených a naopak, aby staršia generácia v praxi videla a zažila, ako sa lezenie mení, vyvíja a že nové trendy v sebe stále skrývajú nezmeneného ducha romantiky hôr a dobrodružstva. V praxi je ale tento cieľ realizovateľný o dosť ťažšie, ako vyznieva z jeho vznešenej formulácie. My mladí predsa len už nie vždy poznáme osobnosti skrývajúce sa za menami, ktoré pre staršiu generáciu symbolizujú priateľa a spolulezca, vynárajúceho sa v starých zážitkoch a historkách a starým horolezcom sa niekedy len ťažko podarí oceniť a pochopiť niektoré športové počiny v nových lezeckých disciplínach. Symbióza je preto trošku rozpačitá a vyžaduje veľké množstvo empatie a otvorenú myseľ. Práve preto sú dôležité akcie, ako bola táto… „
Myslím si že po pätnástich rokoch naozaj môžeme písať o skutočnej symbióze medzi starou a mladou krvou, medzi zážitkami starých horolezcov a športovými výkonmi mladých tínedžerov. Boulder Blast si na THT našiel svoje miesto a vyplnil chýbajúcu farbu v širokom spektre v slovenského horolezeckého vesmíru. Ak máme písať o nejakých rozpakoch, tak jedine z počasia. Zlá predpoveď na sobotu 17.8. bola hlavnou príčinou netradične slabšej účasti bouldristov a to v počte 35 pretekárov. Poniektorí sa vraj pri pohľade na Tatry z podtatranskej kotliny otočili a radšej si išli zaliezť na indoorovú Lozillu. Počasie je však každoročne vymodlené organizátormi akcie a aj tento rok pršalo všade v Tatrách, len nie nad sektorom Popradského Plesa, kde sa bouldrovalo. Poobedie dokonca odmenilo hlboko veriacich skalných bouldristov krásnym slnečným počasím, do sýta nakŕmenou lezeckou dušou, zodratou kožou a cennými skalpmi.
Pokračujme teda tým za čím väčšina silných bouldristov prišla, prelezy ťažkých bouldrov exportované do cenných bodov, ktorých súčet hral dôležitú rolu na slávnostnom večernom vyhodnotení. Popularitu podujatia potvrdzujú aj naši sponzori a ich štedrá vecná podpora. Víťazi sa aj tento rok mohli tešiť na veľmi hodnotné ceny od hlavného sponzora Singing Rock a od ďalších sponzorov ako Rafiki, Rock Point, Grip Stone, lezecká stena Lozilla, a tyčinky Barsfine. Za firmu Grip Stone sme dokonca mohli priamo v teréne stretnúť jej zástupcu a zároveň jedného z dvoch najstarších aktívnych účastníkov Boulder Blastu Ričiho Niyekyho, ktorý bouldristom rovno na mieste vylepšoval pokusy alchýmiou magnézia aj od značky Tokyo Powder.
Ale poďme k víťazom. Nie po prvý raz bola ocenená aj kategória hoby bouldrista (rozumej baba ktorá ešte nevyliezla 7A a chalan , ktorý nezdolal hranicu 7B). V tejto kategórii sa za mužov umiestnil na prvom mieste Dávid Brinza , na druhom Matúš Ľahký a na treťom Marcel Zemko. Slabá účasť ženského pohlavia spôsobila zlúčenie kategórií profi a hoby do jednej a to skrátka Ženy, kde vyhrala Ivetka Mamojková, na druhom mieste Vlaďa Šipošová a tretie miesto si odniesla Fredy Hazéová. Najsilnejšiu kategóriu a to mužov profi vyhral Peter Kuric, druhý skončil Jakub Fábric a tretí Filip Buček. Víťazom pri odovzdávaní cien padla sánka. Rozdala sa totiž nie jedna bouldermatka od Singing Rock a Rafiky, nie jeden hodnotný batoh a iné kvalitné produkty, takže tí čo tento rok zaváhali môžu len ľutovať. Vyliezli sa bouldre aj staré aj nové, opakovania, ale aj FA-čka, najmladší účastník mal 10 rokov a najstarší 53 a skvelú atmosféru umocnila afterpárty s kompletnou zostavou horolezcov/kýň a oudoorových nadšencov, ktorých bol plný hotel a terasa. A všetko s živou hudbou kapely Sherpa Band a nezameniteľnou atmosférou, akú má len raz do roka a to Tradičný Horolezecký Týždeň THT James. Tešíme sa na ďalší ročník a dúfame že aj lepšiu predpoveď počasia, alebo aspoň väčšiu odvahu bouldristov :p.
Za krásne fotky ďakujem Katke Šostákovej.
text: Dávid Závacký