Bokami Západných Tatier – sviatok skialpinizmu na Slovensku
- etapa: Milan Dančík
Dva roky podmienky v Žiarskej doline nepriali skialpinistom. Tento rok to však vyšlo! Pretekári sa do tejto doliny dostali na XIX. ročníku dokonca dva krát. Preteky Bokami 2026 sa tu začali a aj končili. Aj tento rok mali snehové podmienky ďaleko od ideálu, ale napriek tomu sme ten bič predsa len uplietli 🙂.
K štartu prvej etapy museli pretekári ísť úvodných 5km dolinou bez snehu. So snehom sa stretli až o ďalších 500 m na Terase, kde už lyže šli z batohu dole. Trať previedla pretekárov Baníkovským kotlom s výstupom na rebro Príslopu a technickým zjazdom Kubovým žľabom. Následne strmým a v závere aj zabezpečeným žľabom na Baníkovskú ihlu sa pretekári dostali do Lúčneho sedla. Lyžovanie na rýchlom snehu a pretekári boli hneď pod Smutným sedlom, ktoré tento krát už zdolávali na pásoch. Zo sedla hrebeňový úsek k „Nohavici“ opäť s mačkami a zjazd na rázcestnik „Smutné/Žiarske“. Posledný výstup na pásoch do sedla Prostredného grúňa a záverečný strmý a dostatočne tvrdý zjazd priviedol po 12km a 1650 m prevýšenia pretekárov do cieľa nad Terasou. Počasie organizátorov milo prekvapilo a pretekári mali tiež vďaka výbornej viditeľnosti možnosť vychutnať si expozície plnými dúškami.
2. etapa: Miroslav Polgár
V Salatínskej doline boli dlhodobo nepriaznivé snehové podmienky a až takmer do poslednej chvíle sme nemali jasno v tom ako bude etapa vyzerať.
Vďaka Bohu a takmer 40 organizátorom sa všetko vydarilo a pretekári si mohli vychutnať strmé Roháčske svahy, v podobe najdlhšej etapy s najväčším prevýšením (14,5km / 1900m). Meniaca sa hmla pridala na náročnosti pri orientácii, hlavne v zjazdoch, a tak vytvorila pravé horské podmienky, ktorých znalosť neodmysliteľne patrí k bezpečnému skialpinizmu. Kiežby boli ochranári v budúcnosti ochotní dať výnimku na trasu pretekov aj v okolitých dolinách. Značne by nám to zjednodušilo prácu, a to hlavne v prípade menej priaznivých snehových podmienok.
Veľké poďakovanie patrí majiteľom lyžiarskeho strediska Roháče-Spálená za ústretovosť, možnosť umiestnenia štartu, časti trasy, cieľa a prepravu vybavenia aj organizátorov.
3. etapa: Adam Brziak
3 kluby, 3 doliny, 3 dni, ale ….
Už začiatkom marca bolo organizátorom Bokami Západných Tatier jasné, že ak nepríde výraznejšie sneženie, tak nebude možné uskutočniť plánovanú III. etapu v oblasti „Červenca“, ako to bolo vždy po iné roky.
Nás t.j. organizátorov z HO JAMES Bobrovec to trochu mrzelo, ale napriek tomu sa nám podarilo naplniť podstatu „Bokami“, ktoré má predovšetkým spájať komunitu ľudí a priniesť 3 dňový zážitok z pravého skialpinizmu vždy s maximálnym ohľadom na bezpečnosť. Preto sme dospeli ku rozhodnutiu že sa posledná etapa uskutoční v Žiarskej doline. Namiesto našej obľúbenej Chaty pod Náružím sme teda založili base camp na Alpinke ktorá nám poskytla skvelé zázemie. Celkovo zhruba 40 organizátorov si zobralo povinnosti za svoje a všetci naplno pristúpili ku plneniu svojich úloh. Už dva týždne pred pretekom niektorí chodili a hľadali čo najvýhodnejšiu trasu, s ohľadom na to, aby sme neduplikovali zjazdy a výšlapy z prvej etapy. V piatok sme nastúpili na vyznačovanie trás a prípravu stanovíšť zhruba v počte 30 ľudí. „Gro“ organizátorov tvorili členovia HO JAMES Bobrovec + priatelia, ale pomohli nám aj chlapci z Horskej Záchrannej Služby, ktorí nám okrem stavby trate pomohli zabezpečiť aj bezpečný priebeh súťaže.
Trať so štartom na 5. kilometri cesty na Žiarsku chatu bola orientovaná do oblasti Prostredného grúňa, Žiarskeho sedla a Smreku, s cieľom na Terase. Celkovo na III. etape pretekári prekonali prevýšenie 1650 m, s dĺžkou trate 10 km so štyrmi výšlapmi. Tento deň sa zároveň konali majstrovstvá SR Juniorov v pretekoch dvojíc. Tu úspešne zasiahli aj štyri juniorské dvojice, konkrétne tri mužské a jedna ženská, kde ich trať bola oproti „A“ kategórii skrátená o výšlap na Smrek, s prevýšením cca +1200 m. Z piatka na sobotu nám dokonca nasnežilo do 5cm snehu, čo spolu s dobrým slnečným počasím a tvrdým podkladom vytvorilo super podmienky na lyžovanie. Dobré počasie je polovica úspechu, preto všetci schádzali s úsmevom a opáleným obrysom okuliarov na tvári. Nikto sa nezranil, nikto nebol diskvalifikovaný a veríme že si to všetci poriadne užili.
Chceme sa poďakovať za „prichýlenie“ do susednej doliny a pretekárom za účasť a za skvelý prístup. Ich kladná spätná väzba na konci dňa nám dodáva veľa síl do organizovania ďalších ročníkov.
Napriek slabým snehovým podmienkam sa nám podarilo počas troch dní pripraviť etapy s parametrami: Prevýšenie 5600 m s dĺžkou 37 km. Absolútnymi víťazmi XIX. ročníka sa stala dvojica Jakub Šiarnik (Šiaroracing) a Matúš Danko (Skialp Bobrovec)) s časom 5:36:38,99 hod. V kategórii veteráni zvíťazili Jiří Kafka a Ján Šámal (Jizerské hory), kategória Ženy Sára Machajová (skialpinista.sk) a Iwona Górowska (Dynafit), kategória Juniori Martin Ratulovský (SK Žiarska dolina) a Marko Demko (BeatMe cycling Team). Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.
Organizačná štruktúra „Bokov“
Office – skupina organizátorov, ktorí majú na starosti prezentáciu, ubytovanie, príprava štartov, z časti aj výklad tretí a okamžitú informáciu o výsledkoch. Centrum bolo na hoteli Spojár v Žiarskej doline.
Terén – z každej doliny (klubu) cca 30 organizátorov, ktorí sa venujú výlučne zisťovaniu možností najlepšej trasy, jej vytyčovaniu, kopaniu „políc „ na prezúvanie pri výšlapoch, zaisťovanie ťažkých úsekov fixnými lanami a kontrolou pretekárov jednotlivých stanovíšť.
Base Camp – organizátori v mieste štartu/cieľa, pomoc pri vynášaní IT techniky do cieľov, občerstvovacie depá po ukončení etapy, kontrola výstroje.
Záchranári ( HZS + AHZ) – neodmysliteľná pomoc a asistencia v zmysle „Bezpečnosť na prvom mieste“
Vyhlásenie výsledkov a záverečná After Party“
V cieli 3.etapy boli emócie neskutočné. Víťazi prežívali radosť z úspechu, ale z každého jedného pretekára vyžaroval pocit: „Zdolal som Boky“, a to je hlavné. Táto eufória pokračovala aj pri vyhlásení výsledkov v obci Žiar, kde boli vyhlásené výsledky oboch podujatí, a to MSR v skialpinizme ako aj XIX.ročník Bokami. A ešte raz klobúk dole pred juniormi, ktorí okúsili chuť veľkého skialpinizmu.
Úplný záver patril všetkým. Pretekárom, organizátorom, rodinám, kamarátom na záverečnej „afterke“ v KD v Žiari. Tam doznievali emócie zo sviatku skialpinistov.
A čo ďalej? Len skromné ĎAKUJEME a vidíme sa na jubilejnom XX. ročníku.
Text: Martin Rusina
