Julské Alpy túto zimnú sezónu prajú slovenským alpinistom. Ďalší výkon, ktorý rozhodne stojí za zmienku sa podaril dvojici Juraj Koreň a Mário Mutala. O ňom už bližšie sám “Ďurifuk”:
V dňoch 30 až 31.1. sa nám s Máriom Mutalom podarilo preliezť v severnej stene Triglavu cestu Culoar of Dreams/Sanski ozebnik M7/90°až na vrchol o takmer 1500 výškových metrov vyššie a dole zostúpiť na paraglidoch, ktoré sme si niesli v batohoch celou cestou. V stene vládli fenomenálne podmienky no i tak to bola skutočná bitka so strachom i slabosťou tela. Prvá dĺžka s 85° sklonom a miestami cukrovým snehom Mária na ostrom konci lana zohriala a po troch ďalších, ktoré lezieme súbežne ho striedam. Prebíjame kolmými snehmi pochybnej kvality, niekedy viac ľadovými, inokedy cukrovými. Zaistenie skrutkami je rovnako pochybné. Preto od štvrtej dĺžky ťahám ja, lebo Mário s podobným lezeckým terénom nemá veľa skúseností. Často sa zo štandov púšťam vpred, s plánom zbytočne sa nezamýšľať nad istením, nezastavovať a hlavne hlavou napred! Kľúčové miesto za M7 mi dalo zabrať, kŕče v rukách aj nohách ma takmer stoja pád do nedržiacich skrutiek, no podarí sa mi zaprieť do kúta a aj založiť dobrého frienda. Po dlhšom úseku ľahkého terénu nás zastihne tma a tak neplánovane bivakujeme v luxusnej jaskyni zabalení v padákoch a termofóliách. Ráno sa prebíjame dĺžkou za M6 a nekonečnými snehoľadmi od 40 do 75° až na koniec steny, kde sme o 12 hodine. Odtiaľ sólujeme nekonečných 400 výškových metrov opäť kvalitným snehoľadom od 40 do 70° vrcholovou pyramídou na Triglav, vrchol v 2864m. Tam fúka skvelý vetrík a tak neváhame a zakončujeme toto skutočne výživné dobrodružstvo expresným zostupom na krídlach vetra ku autu.
Šťastie praje pripraveným a odvážnym.
Ja som osobne veľmi rád, že po dlhom období rekonvalescencie z ťažkého Covid-u som sa trošku rozhýbal.
Zážitok z celej akcie to bol skutočne plnotučný, šťavnatý. Výhľad na okolité končiare obliate takmer konštantným snehoľadom, o akom sa nám v Tatrách môže len snívať, vypúšťal nejednu kliatbu od závisti za takéto ihrisko…i nejednu za nekonečnosť múk, ktoré v ňom zažívali naše lýtka.