Aby sme sa poučili z chýb druhých, tak by sme chceli prinášať krátke rozbory nehôd v horách. Tým, ktorí v horách nechali svoje zdravie, alebo život, to už nepomôže, ale ďalších to môže zachrániť.

Rozobrali by sme si krátko nehodu ukrajinských horolezcov zo začiatku tejto zimy. Početné skupiny ukrajinských horolezcov sme stretávali vo zvýšenej miere hlavne posledné dva roky a to podľa hesla: “V jednote je sila.” Obyčajne boli ich lanové družstvá 4 až 6 členné s 1 inštruktorom a chodievali prevažne klasické trasy a používali metodiku z priekopníckych čias alpinizmu.
Na chate sa ubytovala asi 30 členná skupina horolezcov z Ukrajiny, ktorí mali v pláne podnikať vo Vysokých Tatrách výstupy. Na daný deň bola nevhodná predpoveď počasia, ktorá sa aj naplnila. Dole dážď, ktorý smerom na Skalnaté pleso prechádzal do dažďa so snehom a od Skalnatého plesa snežilo, pričom od 1800 m pripadlo 20 cm nového snehu a čím vyššie ho bolo viac.
Napriek tomu skupina v počte 11 ľudí, 1 x 6 členná skupina a 1 x 5 členná skupina pokračovala do Skalnatej doliny k Cmitru. Ako cieľ si vybrali letnú horolezeckú cestu Západným pilierom na Východnú Vidlovú vežu s úmyslom pokračovať na Kežmarský štít a klasikou zostúpiť dole na Skalnaté pleso. Keď im v skorom poobedí začalo byť jasné, že to nezvládnu, keďže boli akurát v prvej dĺžke, inštruktor 6 člennej skupiny zavelil na ústup zlaňovaním. Stanovište urobili na skalnom bloku s 2 x otočenou repšnúrou, do ktorej založili karabínu a do karabíny lodným uzlom zaistili koniec jedného lana.

Inštruktor zlanil dole ako prvý. Na konci lana mu bolo jasné, že miesto nie je bezpečné pred padajúcimi splazmi snehu, tak na konci urobil osmičkový uzol, do neho dal karabínu, na druhom lane urobil taktiež osmičkový uzol a spojil ich karabínou. Potom mu už lano vydalo až k balvanu, kde sa dalo skryť pred padajúcimi splazmi. Tam ale zistil, že nemá zvukový ani vizuálny kontakt so svojou skupinou, tak sa s pomocou šplhadla dostal asi 15 – 20 metrov pod stanovisko na policu, kde sa odpojil z lana, zaistil sa čakanom v snehu a dával pokyny svojim zverencom na stanovisku. 4 zlanili jednolanovou technikou s prepnutím sa pri uzle a schovali sa za balvan. Na stanovisku nechali ako poslednú mladú začiatočníčku, ktorá bola iba 3 x v horách a doposiaľ liezla iba toprope, alebo sa nechala viesť. A na túto dievčinku zdola kričal inštruktor, čo má robiť. Tak ona vytiahla laná k sebe na stanovište, zrušila ukotvenie lodným uzlom, konce spojené karabínou mala pri sebe a zapla sa zlaňovacím kľúčom do jedného lana, na ktorom predtým zlaňovali ostatní. Uviazala si aj prúsik, avšak iba do jedného lana, na ktorom mala aj zlaňovátko. Odsadávaciu slučku si taktiež zapla do lana, na ktorom išla zlaňovať a začala zlaňovať dole. Samozrejme, že okamžite začala padať, pričom druhé lano vyťahovala cez slučku na stanovišti
za sebou a strhla so sebou inštruktora, ktorý stál v jej spádnici a bol zaistený iba čakanom v snehu. Obaja prefičali dole až na pod stenu, pričom si po trase privodili zranenia, ktorým podľahli.
Rozhodnutia, ktoré daná skupina v osudný deň urobila boli takmer všetky zlé, čo následne viedlo k tragédii.

Martin Matúšek

Na prvej fotke je ukážka pôvodného stanoviska, ako zlaňovali preživší, na druhej rekonštrukcia zapnutia dievčiny pred pádom.